Droga

Zapadá slnko a tmavnú zore.
Noc sa blíži ticho tam, na nebo holé.
Pozeráš sa na svoj život – prečo je to tak?
Máš pocit, že už navždy ušiel ďalší vlak.

A tí, čo ti vraveli,
že život s drogou nebolí,
odišli už posledným spojom
no nechali si niečo v srdci tvojom.

Vraveli, že droga to je sila, to je spása,
že život s drogou – to je krása!
Tvoje srdce najprv kričalo:
Neber! Nechaj! No neskôr už len šepkalo.

Lebo myseľ vravela ti, že to musíš skúsiť.
Skúsil si a teraz vravíš – mohol som to tušiť.
S drogou život nie je taký, aký by mal byť.
Hovorili, že budeš svieži no už nemáš silu žiť.

Droga je hnus, droga je klam.
Po chvíli šťastia si opäť celkom sám.
Najprv let a potom pád.
Kde sú všetci, ktorých si mal rád?

Možno, že v pravej chvíli tvoji anjeli
do tvojho života priamo z neba zleteli.
Pomohli ti nájsť cestu, ten správny smer.
Už bez drog trafiť do tých pravých dier.

Teraz žiješ iný život, drogy sú už preč.
Konečne je v tebe sila a normálna reč.
Chcel by si sa poďakovať svojim anjelom.
Práve preto skús ďakovať najlepším priateľom.

Vieš, že šťastie si mal...iní ho mať nemusia...
Preto vravíš: „ Šťastní budú tí, čo drogy nikdy neskúsia.“
Ivana Tóthová, IX.B